[Boží nepriatelia] Sú ako veľké kopy ľahkých pliev pred víchricou; alebo veľké množstvo vysušených strnísk pred hltavými plameňmi. Považujeme za ľahké šliapnuť a rozdrviť červíka ktorého vidíme plaziť sa po zemi; rovnako je ľahké pre nás odstrihnúť alebo prepáliť tenkú niť na ktorej visí nejaká vec: takisto je ľahučké pre Boha, keď sa mu ráči, zvrhnúť svojich nepriateľov do pekla. Kto sme my, aby sme si mysleli, že sa môžeme postaviť proti Nemu, pri ktorého karhaní sa chveje Zem a pred ktorým bralá padajú?

Hľa, prameň krvi z boku tečie
a z Emanuelových rán.
Hriešni sa k nemu utiekajú,
ich vinu a hriech obmýva.

Sej myšlienku, zožneš čin,
Sej čin, zožneš návyk,
Sej návyk, zožneš charakter,
Sej charakter, zožneš údel.

[Pán Ježiš] bol učinený hriechom a bol učinený zlorečenstvom pre nás ; znášal najtrpkejšie žiale vo svojej duši a najbolestivejšie utrpenia vo svojom tele . Bol ukrižovaný a zomrel. ....Svojou dokonalou poslušnosťou a obetovaním samého seba....plne uspokojil Božiu spravodlivosť , dosiahol zmierenie a zadovážil večné dedičstvo v kráľovstve Božom pre všetkých, ktorých Mu dal Otec.

Nik neuverí ako mocná je modlitba a čo všetko je schopná zmôcť, iba tí, čo sa tomu naučili zo skúsenosti... ja viem, že kedykoľvek som sa horlivo modlil, že som bol bohate vypočutý, a dostal viac ako za čo som sa modlil. Boh vskutku niekedy predlieval, ale napokon prišiel [s odpoveďou].

Neupadni do syndrómu "ešte jeden krát to odsuniem". Odkladaná poslušnosť je neposlušnosť. Svätosť zajtrajšku je nečistotou terajška. Viera zajtrajška je neverou terajška.

Ďaleký Bohu a stratený
som kráčal týmto životom.
Cez bludné, nekončiace kruhy
nenachádzal stály pokoj.
Ku Tebe napokon sa vraciam,
ó, prijmi ma, Spasiteľ môj.

Ak by len svätí uvideli svoje duše ako desať malomocných videlo svoje telá, modlili by sa ďaleko lepšie ako sa modlia.

Čo je hlavný zmysel ľudského života? Hlavný zmysel ľudského života je prinášať Bohu slávu (1. Kor. 10:31) a nachádzať v Ňom svoje potešenie až naveky (Žalm 73:25 – 26).

A my... ó Pane, tak ako sme len v našich dňoch cele slabí prinášať slávu Tvojej milosti... prehlasujeme pred cirkvou, pred svetom, pred Tebou, ó Bože, a pred Tvojimi anjelmi, že ak by si Ty nebol prišiel ku nám, my by sme nikdy nešli za Tebou...ak by si nám Ty [prvý] nebol dal vôľu [prísť ku Tebe a] byť spasení, nikdy by sme neboli bývali spasení. Ty si povedal: "Vy ste si nevyvolili mňa ale ja som si vyvolil vás"... a my veríme tomuto, ó Kriste, a zveličujeme Tvoju lásku a vyvolenie! Buď sláva Tvojej milosti!

[Ó, Pane,] to Tvoja milosť mi dala vieru v [Kristov] kríž,
na ktorom si zmieril seba so mnou a mňa s Tebou,
tiahnuc ma svojou veľkou láskou, ...počítajúc ma za nevinného v Kristovi, hoci sám v sebe som bol vinný....
Ty si ma odzbrojil od prostriedkov, v ktoré som bol dôveroval,
a už nemám žiadnu silu, okrem tej, čo je v Tebe.

Čo potrebuješ vedieť, aby si mohol žiť a zomierať v radosti, ktorá pochádza tejto útechy [že nepatrím sám sebe, ale svojmu vernému Spasiteľovi... (viď otázka 1)]?

Najprv to, aké veľké sú moje hriechy a bieda; [1] potom, ako som vyslobodený od všetkých mojich hriechov a biedy; [2] po tretie, ako mám byť Bohu vďačný za takéto vyslobodenie. [3]

[1] R 3:9-10; 1J 1:10. [2] J17:3; Sk 4:12; Sk 10:43. [3] Mat 5:16; R 6:13; Ef 5:8-10; 1Pe 2:9-10.

Baník, ktorý je plne presvedčený, že lano, na ktorom je vyťahovaný z jamy sa nepretrhne ostáva bez obáv a nekľudu. Veriaci, ktorý je presiaknutý známosťou plnosti Ježiša Krista - je veriaci, čo putuje od milosti do slávy s najväčšou útechou a pokojom. Nuž nech tvoje denné modltiby vždy obsahujú slová "Pane, pridaj mi viery".

Pán je moje potešenie,
život môj a nádeje.
Ako On chce, nech učiní,
krivda sa mi nedeje.
Jeho Slová – pravda čistá
vlasy má mi sčítané
Starostlivosť u Ň`ho istá,
od Neho všetko máme.

Ach môj vzácny Pane, ak je niečo, čo nie je v Tebe, túžim byť navždy bez toho...Ale ak uspokojenie mojej túžby je už v Tebe, prečo by som šiel [ho hľadať] niekde inde?

Ktosi povzbudil žobráka aby žobral pri dverách kráľa. Všimol si, že iní žobráci, ktorí tam žiadali dostávali, a tí čo hľadali nachádzali, a tí čo klopali dvere sa im otvárali. Ale žobrák sa bránil a pochyboval. Dôvodil: „To ja nemôžem. Pozri len na môj kabát, je ďaleko od dobrého ísť pred kráľa. Moja tvár je špinavá, moja obuv stará, moje ruky zašpinené. Nemôžem žobrať pri dverách kráľa. Ani ma dosť dobre ma nepozná, neslúžil som mu dosť úprimne “. Ak žobrák bude takto zmýšľať, nakoniec navždy minie kráľove požehnania. Prečo? Pretože sa zameriava viac na svoju nehodnosť než na kráľovu milostivosť. Viac dôveruje svojej pripravenosti namiesto kráľovej milosti.

Nič mi viac alebo lepšie nepomohlo vo veľkých duchovných pokušeniach než moja útecha v tomto: Kristus, skutočný večný Boží Syn je našim telom a kosťou.

Pán vie zbaviť nebo najtmavších chmárov
a noci zmeniť v deň,
vyviesť tiecť zo slz svätých žiaľov
rieky radostí len.

Cisár sa nezaujíma či zomriem požehnanou smrťou a prídem do večného života, ani mi nevie pomôcť proti smrti, ale on sám musí zomrieť tak ako ja... Kristus [však áno, On] získal odpustenie hriechov a večný pokoj...Kráľ sa narodil pre tých čo žijú v strachu a trasení, aby oni sami patrili do Jeho kráľovstva.

Ty si moja útecha a kotva nádeje. U Teba šťastie hľadám a staviam na Tebe. Tak sa Ti cele dávam so všetkým, čím som, mám. Ach, zostaň mojou silou, slabého si obráň.

Hľaď na Toho, čo bol prebodnutý, pokiaľ tvoje vlastné srdce nebude prebodnuté....Hľaď na kríž, pokiaľ to, čo je na kríži, nebude v Tvojom srdci...Hľaď na Ježiša, pokým On nepohliadne na teba.

Jedno posvätené súženie urobí viac pre uspôsobenie kresťana získať víťazstvo nad svetom ako dvadsať rokov prosperity a pokoja.

Kto zápasí o korunu, tomu neprekáža daždivý deň.

Náhlime sa do večnej tmy pokiaľ Kristus neotvorí naše oči.